Zavřít

Milí designéři,
chceme zjistit, jak vám novinky o vašem oboru zprostředkovat co nejlépe.

Pomozte nám zodpovězením 7 otázek

Talent Tomáš Brichta

„Dizajn je súboj nápadu a realizácie. Pre tvorivého človeka je najdôležitejšia voľná ruka,“ tvrdí mladý slovenský dizajnér.

Dizajnérska dráha Tomáša Brichtu sa začala štúdiom odboru Drevorezba na Škole úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) v Bratislave. V roku 2003 ukončil magisterské štúdium v odbore Úžitkové umenie na Katedre dizajnu Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Ateliéri industrial dizajn u doc. Ferdinanda Chrenku. Už počas štúdia dominoval v jeho tvorbe dizajn a výroba hudobných nástrojov. Vystavoval na Slovensku, v Nemecku a vo Francúzsku. Za dizajn hudobného nástroja Ninera 2000 získal 1. miesto v otvorenej kategórii súťaže Kruhy na vode 2000, organizovanej ÚĽUV-om. Žije a tvorí v Bratislave, pracuje ako dizajnér v slobodnom povolaní.

Čo vás priviedlo k dizajnu hudobných nástrojov?

Do ateliéru doc. Ferdinanda Chrenku na VŠVU prišiel mladý hudobník, ktorý bol ochotný financovať realizáciu elektrického violončela. Docent Chrenka vedel, že mám k hudbe a hudobným nástrojom vzťah, a preto ma oslovil. Vymyslieť tvar elektrického čela a vlastnoručne ho vyrobiť bola výzva. Odvtedy sa moje práce na VŠVU týkali prevažne dizajnu hudobných nástrojov. O rok neskôr som realizoval redizajn renesančného hudobného nástroja – Ninera 2000 – z priehľadného červeného plexiskla. Téma mojej bakalárskej práce bola dizajn gitary. Keďže hrávam na gitare, neriešil som iba vonkajší tvar, išlo mi aj o dizajn zvuku nástroja. Chcel som vytvoriť gitaru s prirodzeným reverbom – nie na základe digitálneho efektu, ale založenom na systéme vnútorných rezonančných strún umiestnených vo vnútri krku gitary. Navyše to bol aj pokus s netradičným materiálom: išlo o gitaru z uhlíkových vlákien – z karbónu. Štúdium na VŠVU som ukončil taktiež dizajnom hudobného nástroja. Mojou magisterskou diplomovou prácou bola gitara na cesty – návrh a realizácia skladacej elektrickej gitary na baterky s akustickým zvukom. Po skončení štúdia som sa vrátil opäť k dizajnu a realizáciám elektrických violončiel, ktoré robím na zákazku pre viacerých bratislavských hudobníkov.

Hudobné nástroje navrhujete, ale i vyrábate. Váš ideálny zákazník do budúcnosti?

Dizajn každého produktu je spätý s jeho výrobou. Nie je to inak ani v prípade dizajnu hudobných nástrojov. Pomohlo mi drevorezbárske remeslo, ku ktorému som pričuchol na ŠÚV. Keď premýšľam nad tvarom konkrétneho hudobného nástroja, v hlave sa mi vynárajú technologické riešenia. Bez nich to nejde. Myslím si, že dizajnér by mal ovládať aspoň základy technológie. Čo sa týka môjho ideálneho zákazníka, mal by mať predstavu, čo od hudobného nástroja očakáva a aké hlavné črty má dizajnér preferovať. Moja osobná skúsenosť je pozitívna. Zatiaľ som vyrábal hudobné nástroje každému zákazníkovi „na telo“. Pri ich tvorbe som rešpektoval určité pevné body dôležité pre hudobníka. Zároveň som mal pri ich navrhovaní voľnú ruku, a to je pre tvorivého človeka najpodstatnejšie. Hudobníci dobre vedia, čo chcú, sú kreatívni, otvorení a dajú si poradiť. Tí, s ktorými som doposiaľ spolupracoval, boli ideálnymi zákazníkmi. Ideálne by bolo, keby ich bolo viac.

Považujete oblasť, v ktorej tvoríte, z hľadiska uplatnenia na trhu, za perspektívnu?

Ťažko povedať. Na jednej strane sa mi zdá nepredstaviteľné, že by sa dalo na našom trhu uživiť iba dizajnom hudobných nástrojov. Pre dizajnéra by bolo ideálne robiť návrhy bez remeselnej práce, bez toho, aby nápad musel previesť do reálnej podoby vlastnoručne. Na druhej strane vidím istú šancu uplatniť sa práve v dizajne a výrobe elektrických violončiel. Zdá sa mi, že existuje medzera v trhu priemyselne vyrábaných dovážaných nástrojov. Na Slovensku síce pôsobia zahraničné firmy, ktoré sa zameriavajú výlučne na elektrické violončelá – ich dizajn je však zväčša chladný, niekedy až surový. Tam sa začína priestor pre mňa ako dizajnéra a výrobcu zároveň. Plánujem ponúkať svoje práce do zahraničia prostredníctvom internetu. Išlo by o nástroje vyrobené v malých sériách s prevažujúcim podielom ručnej práce, ktorá sa dnes veľmi cení. Ďalším variantom sú solitéry – originály šité zákazníkovi na mieru.

Ako vás na dráhu profesionálneho dizajnéra pripravilo štúdium? Čo je najväčším problémom začínajúceho dizajnéra, aké príležitosti a šance vám chýbajú?

Štúdium na VŠVU je úplne iná skúsenosť v porovnaní so strednou odbornou školou. Koncepcia VŠVU v Bratislave je zaujímavá a flexibilná, študenti majú priestor a voľnosť prejavu. V ateliéri doc. Chrenku majú študenti v rámci semestrálnych prác možnosť spolupracovať s firmami a tak sa čiastočne dostať do reality. Je to výborná, na školách ojedinelá skúsenosť. Dizajn je súboj nápadu a realizácie. Kreatívna myšlienka sa môže ľahko stratiť vo výslednom produkte, ktorý musel byť okresaný, aby sa dal vyrobiť technológiou, ktorá je k dispozícii, a nie takou, ktorá je pre daný produkt najvhodnejšia. To je problém dizajnu na Slovensku. Ak dostanete šancu od firmy, ktorá chce vyrábať napríklad svietidlá, obmedzia vás jej výrobné prostriedky.

Ďakujem za rozhovor. Ľubica Fábri

Kolektívne výstavy

1998

Bienále dizajnu, St. Étienne, Francúzsko

2000

Kruhy na vode, Bratislava, Slovensko

2000

Forma 2000, Bratislava, Slovensko

2000

Bienále dizajnu, St. Étienne, Francúzsko

2001

výstava Katedry dizajnu, Nitra, Slovensko

2001

Bugatti, Berlín, Nemecko

2002

Bienále dizajnu, St. Étienne, Francúzsko

Ocenenia

2000

Ninera 2000 – dizajn hudobného nástroja – 1. miesto v otvorenej kategórii súťaže Kruhy na vode 2000, ÚĽUV

Pozn. M. F.: Rings in Water je oficiálny preklad názvu súťaže uvádzaný v materiáloch ÚĽUVu.

Galerie